Utorok, 08 máj 2012
Združenie cestných autodopravcov ČESMAD Slovakia hľadalo v minulosti a hľadá aj teraz cesty ako riešiť neľahké situácie, v ktorých sa spoločenstvo prepravcov tovarov nachádza. Borilo sa s problémami dávno pred zavádzaním a po zavedení mýta na slovenských cestách. Problémy boli aj vtedy, keď štát zakázal kamiónom nad dvanásť ton jazdiť po cestách druhej triedy. Ak sa vyriešil jeden problém, nastúpil nový, možno rovnako veľký ako boli tie predošlé. Česmad sa ich snaží riešiť systematicky, aj keď často za pochodu, pretože inak sa to nedá. Niektoré z problémov prezentovalo vedenie slovenských autodopravcov na stretnutí s novinármi.
Autodopravcov trápia viaceré problémy, okrem iných aj vysoké mýtne. Aby si znížili náklady, často vyhľadávali a ešte aj v súčasnosti vyhľadávajú trasy, kde je nižšie mýto alebo úsek cesty nie je spoplatnený. A tak vznikajú problémy, strety so samosprávami, ktorým kamiónová doprava na úzkych obecných komunikáciách oprávnene prekáža. Nielenže ničí cesty, ale trpia z otrasov ťažkej dopravy aj okolité domy. Aj preto jednou z požiadaviek Česmadu je zníženie poplatkov za mýto o 25 %. Nie plošné, pre všetkých, ale aspoň pre tých, ktorí vlastnia ekologické automobily.
Zaujímavé sú aj dôvody, ktorými Česmad argumentuje zaťaženosť podnikateľov v doprave a zníženie mýtnych poplatkov. Na Slovensku je spoplatnených približne 2000 kilometrov ciest, čo predstavuje až 4,8 % ciest. V Rakúsku je spoplatnených 2,1 % ciest, v Nemecku len 1,9 % ciest. A to neporovnávame kvalitu našej cestnej siete a vo dvoch spomínaných štátoch, kde je neporovnateľne vyššia. Navyše, naše cesty podľa šéfa Česmadu Pavla Jančoviča trpia aj nekvalitnou údržbou. A podľa neho nie všetky peniaze vybrané na dani z motorových vozidiel nejdú do údržby regionálnych ciest.
Štát si vysokým mýtnym škodí aj inak. Znevýhodnením podnikania v doprave vzniká priestor pre zahraničných prepravcov. Tí vykonávajú prepravné úkony s vlastnými dopravnými prostriedkami registrovanými vo svojej krajine, tam si platia aj daň a tam si plnia aj svoje obrovité nádrže pohonnými látkami. Náš štát tak prichádza o daň z motorových vozidiel i spotrebnú daň z nafty.
Apropo, Česmad dôvodí, že zavedenie mýtneho na Slovensku bolo predčasné a unáhlené. Vidia to tak, že ponechanie diaľničných známok by bolo určite nemej komplikované a na nich by štát získal vyššiu sumu peňazí. Systém diaľničných známok je jednoduchý, prehľadný a kontroly používanie známok nekomplikované.
Samostatnou kapitolou je nedostatok vodičov kamiónov. "Vyučiť" sa za vodiča ťažkej nákladnej dopravy nie je vec jednoduchá. Najmä preto, že získanie vodičského oprávnenia vyjde na nemalých približne 1500 až 2000 eur. Kde ich nájde nezamestnaný uchádzač o prácu? Kto potom chýbajúcich vodičov nahradí? Znovu len zahraniční prepravcovia. Takže aj tu nám utekajú peniaze.
Požiadavku vznáša Česmad aj na zníženie dane z motorových vozidiel o 50 %. Aj tú však len pre ekologické automobily. Je enormne vysoká, keď za kamión je daň 2000 až 2200 eur, čo je približne štyrikrát viac ako pripúšťa predpis Európskej únie a dvakrát viac ako sa platí v Nemecku. Tu sa štát správa tak, ako by mu na ekologických automobiloch figu záležalo.
Ani tu sa nevieme poučiť z príkladov z vyspelejších ekonomík, kde preferovaním ekologických automobilov nižšími daňami vyhráva štát, keďže podnikatelia uprednostňujú dopravné prostriedky, ktoré menej zaťažujú životné prostredie. Na Slovensku je preferencia ekologických vozidiel Nulová. Dokedy ešte?
Autor: J. Goldberger
