Duálne vzdelávanie: Chýba pomoc ministerstva školstva i štátu

Utorok, 20 september 2016

Výrobné závody na Slovensku potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu, odborne zdatnú. Keďže naše školstvo ju nedokáže produkovať, bolo treba niečo vymyslieť, pretože náročná výroba napríklad v automobilovom priemysle potrebuje ľudí, ktorí by po nástupe na pracovisko boli schopní odvádzať pri strojoch či na výrobných pásoch prácu, ktorá sa od nich vyžaduje. Preto sa zaviedol tzv. systém duálneho vzdelávania.

Tlač. konferencia ZAP

Čo duálne vzdelávanie je? Odpoveď? V bežnej škole sa teoreticky vzdelávať a vo výrobnom závode si naučené overovať v praxi. Inak povedané znovu pristupovať a zavádzať to, čo tu už bolo, ale čo sa postupne zlikvidovalo. Teda vrátiť sa do nedávnej minulosti, keď podniky na Slovensku mali svoje učňovky, mali majstrov odborného výcviku a vychovávali svoje odborné kádre. Tí potom vo fabrike pracovali a bolo po starostiach. Reorganizácie, ktoré potom prišli toto všetko zrušili a zabehaný systém sa nabúral.

Keď potom prišli k nám zahraničné automobilky a iné výrobné firmy, zistilo sa, že máme málo odborne vzdelaných ľudí a niečo treba robiť. Iniciatívy sa pred pár rokmi chopilo Združenie automobilového priemyslu (ZAP), neskôr premenované na Zväz automobilového priemyslu (skratka ZAP zostala). Pustili sa do boja najmä s ministerstvom školstva a presadzovali vzdelávanie, ktoré je zamerané na teoretické vyučovanie, ale rovnako aj na prax. Bojovali o zavedenie duálneho vzdelávania, aby hlavne pre automobilový priemysel dodávali kvalifikovanú a odborne zdatnú pracovnú silu.

Inak povedané, nový spôsob odborného vzdelávania mal vybudovať v spolupráci sociálnych partnerov systém duálneho vzdelávania, zabezpečiť zo strany štátu zvýšenie motivácie zamestnávateľov a škôl pre vstup a zotrvanie v systéme, vytvoriť na základných školách profesionálny systém smerovania žiaka k povolaniu, vytvoriť pilotné centrá orientácie na budúce povolanie, atď a atď. Ak to zhrnieme, potom štát a zamestnávatelia by mali vytvoriť funkčný systém pre kvalifikovanú prípravu odborne vzdelaných pracovníkov.

Aké výsledky priniesol systém duálneho vzdelávania približne za rok existencie? Hovorilo sa o tom na tlačovej konferencii, ktorú usporiadala Rada zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania. Veľmi podrobne ich zhodnotil výkonný viceprezident ZAP-u Jaroslav Holeček. Povedal, že získať nových odborne zdatných pracovníkov možno ich dovozom zvonku alebo rekvalifikáciou voľných pracovníkov.

Lepší je však spôsob duálneho vzdelávania podľa schémy zamestnávateľ – škola – žiak. To je podľa Jaroslava Holečka cesta k zníženiu zamestnanosti a zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenska. Do systému duálneho vzdelávania bolo v školskom roku 2015/16 uzavretých 442 zmlúv medzi školou a zamestnávateľom, v tomto školskom roku už 1121 zmlúv, teraz už viac ako 1500 zmlúv. V prvom roku sa do duálneho vzdelávania zapojilo 87 zamestnávateľov, v tomto školskom roku už 147, a to je dobrý signál.

Dobré pre duálne vzdelávanie je, že už existuje zákon o odbornom vzdelávaní, že je zabezpečených viac ako 1500 učebných miest na školách, prijatých viac ako 1100 žiakov a v ponuke vyše 2700 učebných miest pre školský rok 2016/17.Dobré je tiež to, že sa u žiakov zlepšila motivácia pre tento systém vzdelávania, disciplína a zlepšili sa aj študijné výsledky.

Slabými miestami systému je zatiaľ menší záujem žiakov o prípravu na budúce povolanie, nevyhovujúca štruktúra učených odborov, nízky záujem stredných odborných škôl pre vstup do duálneho vzdelávania a iné. Najmä však nedostatočná finančná podpora zamestnávateľov zo strany štátu. Kritická je najmä poznámka Jaroslava Holečka na adresu Ministerstva školstva SR, ktoré podľa neho neurobilo doteraz nič pre duálne vzdelávanie.

Zatiaľ je všetka ťarcha zavádzania systému duálneho vzdelávania iba na tých, čo systém presadzujú a uvádzajú. Duálne vzdelávanie si však zasluhuje plné podporu a pozornosť aj ďalších zainteresovaných, teda aj štátu a Ministerstva školstva SR. Kým sa tak nestane, dovtedy sa nepodarí naplniť motto systému: aby každý absolvent mal svoje uplatnenie.

Autor: J. Goldberger
Pridať komentár
Bleskovky
1-Sikyna-Imola
Seriál majstrovstiev sveta v motokrose pokračoval v talianskej Imole pätnástym kolom. Jazdcov čakala rýchla a náročná trať na slávnom Autodrome Enza a Dina Ferrariho. Richard Šikyňa (MX Slovakia - JD Gunnex KTM RT), jediný Slovák v štartovom poli, si v kvalifikácii triedy KTM 250 SXF vyjazdil 17. priečku. V pretekoch v úvode prvej jazdy po kolízii s iným jazdcom a poškodení motocykla z pretekov odstúpil. V druhej jazde aj napriek technickým problémom bol v cieli na 14. mieste a pripísal si ďalších 7 bodov do priebežného hodnotenia seriálu. So 105 bodmi mu patrí 22. miesto priebežného hodnotenia.
1-Autíčko
Skupina vysokoškolských študentov prerobila detské elektrické autíčka pre potreby dvoch hendikepovaných deti. Urobili to počas šesťtýždňovej letnej stáže v Technologickom centre Adient v Trenčíne v rámci trinásteho ročníka projektu letnej študentskej stáže. Do projektu sa zapojili talentovaní študenti z viacerých slovenských aj zahraničných vysokých škôl. Projekt zahŕňal návrh, prípravu realizácie a úpravu špeciálnych sedadiel, ako aj ďalších komponentov autíčka. Pracovalo na ňom dvanásť vybraných študentov z vysokých škôl technického smeru z Trenčína, Bratislavy, Brna, Liberca a Edinburgu.
Seat Leon
V posledný júlový týždeň Seat Leon tretej generácie dosiahol významný míľnik, keď od svojho uvedenia na trh sa predal jeden milión exemplárov. Najlepšie predávaný model španielskej značky mal svetovú výstavnú premiéru v októbri 2012 na parížskom autosalóne a krátko na to sa začal predávať. Vďaka úplne novému dizajnu podľa filozofie formula Leon, založenej na harmónii dizajnu a funkčnosti, sa stal najpredávanejším modelom z programu Seatu a prekonal dominanciu modelu Ibiza z predchádzajúcich 30 rokov. Leon tretej generácie, navrhnutý, vyvinutý a vyrábaný v závode Martorell, využíva modulárnu stavebnicu komponentov s priečne uloženým motorom MQB koncernu Volkswagen. Nová stavebnica znamenala skok v oblasti technológie a výroby a kvalita výroby dosiahla štandard koncernu Volkswagen.