Na okraj Hrdinovia doby

Nedeľa, 30 september 2007

Z médií sa občas dozvedáme, ako vrchnosť – vláda, minister alebo poslanci Národnej rady chcú naše cesty urobiť bezpečnejšími. Jeden takýto recept vymyslel a aj chcel zabudovať do zákona a schváliť bývalý minister vnútra. Týkal sa celoročného svietenia počas celého dňa. Návrh to bol asi dobrý, keďže v podobnom duchu uvažuje aj súčasná vrchnosť, bývalá opozícia. Takže pravdepodobne svietiť budeme v zime, na jar, v lete i na jeseň. Asi preto, že všetci, ktorí o tom rozhodujú, majú oneskorené reakcie. Ak by totiž nemali, tak by sme tento, minulý i predminulý rok svietili ráno, napoludnie, popoludní i večer, ako je tomu napríklad v niektorých susedných štátoch. Svietili by sme aj v noci, pravda, pokiaľ nemáme vypálené žiarovky, pretože jednookých je na našich cestách tiež dosť.

Hrdinovia doby Hrdinovia doby

V takýchto prípadoch sa však môžeme aspoň utešovať faktom, že len spolovice osvetlené auto produkuje o polovicu menej exhalátov ako to, ktorému svietia obe svetlá. Teda menej o polovicu z navýšenia pri svietení, pretože vtedy auto pri väčšom odbere prúdu spotrebuje viac benzínu alebo nafty ako to, ktoré nesvieti. Takže automobil s jedným svietiacim reflektorom vlastne chráni naše životné prostredie a tak nepriamo bojuje proti globálnemu otepľovaniu, čo chápu aj mnohí policajti, keď si jednooké autá nie vždy všímajú.

Hrdinovia doby Hrdinovia doby

Ale vráťme sa k spomenutým oneskoreným reakciám mocipánov. Už sme raz mali povinnosť celoročne svietiť. Zrušili ju. Možno to boli tí dobrí mocní, ktorí asi na truc budúcim mocným chceli ochrániť naše matičku Zem pred rozpúšťaním ľadovcov a následným zväčšovaním morí a oceánov. Naši susedia Rakúšania a Česi svietia po celý rok, teraz však zvažujú, či celoročné svietenie nezrušiť. Vraj to pri dobrej viditeľnosti neovplyvňuje nehodovosť tak, ako predpokladali. U nás sa celoročné svietenie takmer s určitosťou zavedie pripravovaným novým cestným zákonom. Je to na dobré, aspoň poslanci aj v budúcom volebnom období budú mať o čom rokovať a najmä pripisovať si zásluhy napríklad na novele zákona, ktorý možno vôbec nemusel byť.

Pridať komentár
Bleskovky
1-Sikyna-Imola
Seriál majstrovstiev sveta v motokrose pokračoval v talianskej Imole pätnástym kolom. Jazdcov čakala rýchla a náročná trať na slávnom Autodrome Enza a Dina Ferrariho. Richard Šikyňa (MX Slovakia - JD Gunnex KTM RT), jediný Slovák v štartovom poli, si v kvalifikácii triedy KTM 250 SXF vyjazdil 17. priečku. V pretekoch v úvode prvej jazdy po kolízii s iným jazdcom a poškodení motocykla z pretekov odstúpil. V druhej jazde aj napriek technickým problémom bol v cieli na 14. mieste a pripísal si ďalších 7 bodov do priebežného hodnotenia seriálu. So 105 bodmi mu patrí 22. miesto priebežného hodnotenia.
1-Autíčko
Skupina vysokoškolských študentov prerobila detské elektrické autíčka pre potreby dvoch hendikepovaných deti. Urobili to počas šesťtýždňovej letnej stáže v Technologickom centre Adient v Trenčíne v rámci trinásteho ročníka projektu letnej študentskej stáže. Do projektu sa zapojili talentovaní študenti z viacerých slovenských aj zahraničných vysokých škôl. Projekt zahŕňal návrh, prípravu realizácie a úpravu špeciálnych sedadiel, ako aj ďalších komponentov autíčka. Pracovalo na ňom dvanásť vybraných študentov z vysokých škôl technického smeru z Trenčína, Bratislavy, Brna, Liberca a Edinburgu.
Seat Leon
V posledný júlový týždeň Seat Leon tretej generácie dosiahol významný míľnik, keď od svojho uvedenia na trh sa predal jeden milión exemplárov. Najlepšie predávaný model španielskej značky mal svetovú výstavnú premiéru v októbri 2012 na parížskom autosalóne a krátko na to sa začal predávať. Vďaka úplne novému dizajnu podľa filozofie formula Leon, založenej na harmónii dizajnu a funkčnosti, sa stal najpredávanejším modelom z programu Seatu a prekonal dominanciu modelu Ibiza z predchádzajúcich 30 rokov. Leon tretej generácie, navrhnutý, vyvinutý a vyrábaný v závode Martorell, využíva modulárnu stavebnicu komponentov s priečne uloženým motorom MQB koncernu Volkswagen. Nová stavebnica znamenala skok v oblasti technológie a výroby a kvalita výroby dosiahla štandard koncernu Volkswagen.