O Dakare po Dakare (4. časť)

Streda, 02 február 2011

V poslednom štvrtom pokračovaní seriálu o tohtoročnom juhoamerickom Dakare si pripomenieme tri posledné etapy, z ktorých posledná trinásta mala cieľ v hlavnom meste Argentíny Buenos Aires. Tu sa medzi najlepšími rozhodovalo o víťazoch v jednotlivých kategóriách a o tom, kto sa postaví na druhú a tretiu priečku na stupňoch víťazov. Ostatným jazdcom a posádkam však išlo najmä o to, aby náročnú súťaž dokončili a po takmer desaťtisíc kilometroch, absolvovaných v tom najťažšom teréne, uvideli cieľ. Aké boli posledné tri etapy? Vystačili jazdci a členovia posádok so silami, vydržala technika? O tom všetkom sa dočítate v nasledujúcich riadkoch od nášho spolupracovníka Andreja Haverdu.

O Dakare po Dakare
Francúzsky jazdec Pascal Thomassa na Buggy MD bol v cieli medzi autami na 17. mieste

11. etapa: Chilecito – San Juan (13.01.2011)

Na trase medzi mestami Chilecito a San Juan sa súťažiaci mali pôvodne popasovať s rýchlostnou skúškou dlhou 622 kilometrov, ktorú rozdelila na dve časti nemeraná stošesťdesiatkilometrová neutralizačná sekcia. V predchádzajúci deň však nad územím San Juana pršalo, preto sa usporiadatelia z bezpečnostných dôvodov rozhodli druhú časť meraného úseku skrátiť o bezmála sto kilometrov.

Na čas sa išlo 370 kilometrov plných kamenia i vyschnutých riek a trať viedla miestami náročným hornatým terénom. Prvá časť meraného úseku mala 224 kilometrov a na štart sa postavilo 212 posádok – 96 motocyklov, 15 štvorkoliek, 60 automobilov a 41 kamiónov, čo bola v porovnaní s pôvodným počtom 407 pretekárskych strojov takmer už iba polovica. Slovensko malo v 33. ročníku už len jediného zástupcu – Radka Matošku s motocyklom KTM.

O Dakare po Dakare
Vrtuľníky sú neoddeliteľnou súčasťou rallye pre organizátorov i televízne prenosy

Medzi motocyklistami si to v boji o víťazstvo v tejto etape rozdali jazdci z čela priebežnej klasifikácie - Marc Coma, Cyril Despres (obaja KTM) a Francisco "Chaleco" Lopez Contardo (Aprilia). V prvej časti dlho viedol skúsený francúzsky motocyklista a obhajca minuloročného prvenstva Cyril Despres, avšak pred vjazdom do neutralizačnej sekcie bol nakoniec najrýchlejší Chiľan Contardo. Despres bol druhý, Coma tretí. "Chaleco" mal druhú časť meraného úseku skvelo našliapnutú a zdalo sa, že si ide pre víťazstvo. Potom však zle prečítal dáta v roadbooku a vydal sa zlým smerom. Toho využili obaja borci a Chiľana predstihli.

Despres bol v cieli prvý s náskokom zanedbateľných 2:11 minút pred svojim najväčším rivalom a priebežným lídrom tejto kategórie Marcom Comom. Ten si svoje vedenie udržal, pretože na štarte tejto "erzety" mal viac než osemnásťminútový náskok. Tretí došiel Lopez Contardo s mankom 6:19 a tretia priečka mu patrila aj celkovo (-49:24 min).

O Dakare po Dakare
Štefan Svitko bol našim najžeravejším želiezkom v dakarskom ohni. Nebyť poruchy motocykla, mohol siahať vysoko.

Po odstúpení Štefana Svitka (v pondelok 10. januára) a Ivana Jakeša (o dva dni neskôr) zostal jediným Slovákom v štartovom poli Radek Matoška. Tridsaťdeväťročnému jazdcovi tímu Hant Logomotion Slovakia patrila v tejto etape 25. priečka (-44:41 min) a v celkovom poradí bol klasifikovaný na 39. pozícii (-12:02:27).

Český jazdec David Pabiška (KM Racing) si išiel svoje tempo, v cieli "erzety" v San Juane mu patrilo 44. miesto (-1:11:58). Jedenástu rýchlostnú skúšku úspešne absolvoval aj Jan Veselý (stajňa Czech Dakar), došiel s mankom 1:58:22 na 70. mieste. Pabiška bol celkovo 31. (-10:40:18) a Veselý si polepšil o jednu priečku na 66. miesto (-21:59:38).

O Dakare po Dakare
Ani pre Josefa Macháčka nebol tohtoročný Dakar šťastný. Aj on pre poruchu odstúpil.

Medzi štvorkolkármi postihla veľká smola ďalšieho českého zástupcu Josefa Macháčka, keď mu na 105. kilometri "rýchlostky" praskla na jeho stroji zadná náprava. Z pretekov preto musel, z priebežnej tretej priečky, odstúpiť. Jedenásta etapa sa tak stala korisťou "argentínskych supov" v poradí Sebastian Halpern, Tomas Maffei (-1:52 min) a Alejandro Patronelli (-4:36 min), všetci na strojoch Yamaha. Patronelli si už v tejto fáze súťaže takticky strážil svoje priebežné vedenie, nešiel na doraz.

Celkove druhý bol Halpern s viac než hodinovou stratou (-1:06:32) a na tretie miesto sa posunul Francúz Christophe Declerck (-6:30:00) s quadom značky Polaris. Na štvrtej pozícii sa držal druhý jazdec českého KM Racing Teamu a kolega Josefa Macháčka, dvadsaťročný Poliak Lukasz Laskawiec. Túto rýchlostnú skúšku dokončil na rovnakom mieste s mankom približne 9,5 minúty a práve vďaka tomu sa posunul pred ďalšieho Argentínčana Copettiho, ktorý na trati stratil viac ako 52 minút.

O Dakare po Dakare
Stephan Peterhansel chcel získať svoj desiaty dakarský titul. Nestalo sa, skončil štvrtý.

Do neutralizačnej sekcie po skončení prvej časti meraného úseku vošli piloti osobných vozidiel v poradí Carlos Sainz, jeho tímový kolega z Volkswagenu Nasser Al Attiyah a tretí ich rival Stéphane Peterhansel zo stajne BMW X-Raid. Pár desiatok kilometrov po štarte druhej časti rýchlostnej skúšky, konkrétne na 410. kilometri, sa však španielskemu "El Matadorovi" nevyhla katastrofa – ulomilo sa mu zavesenie pravého predného kolesa. S takou poruchou nemohol pokračovať ďalej a musel čakať na príchod asistencie.

Napokon sa stajni Volkswagen Motosport podarilo vozidlo opraviť a Sainz sa do rallye vrátil, v cieli však mal na jeho pomery značnú stratu, takmer jeden a štvrť hodiny. To zapríčinilo jeho prepad v priebežnom hodnotení kategórie automobilov na tretiu priečku (-1:27:27). Na druhú pozíciu sa tak posunul jeho tímový kolega Giniel De Villiers (v tejto "erzete" tretí s odstupom -4:52 min), ktorý na vedúceho Al Attiyaha strácal bezmála 52 minút (-51:49 min). Na štvrtom mieste sa držal Peterhansel (v etape druhý o -1:13 min za Katarčanom), ktorého od tretieho Sainza delilo približne trinásť minút. Bitka o tretie miesto tak mala trvať až do cieľa v Buenos Aires.

O Dakare po Dakare
Neúspešný na 33. ročníku Dakaru bol aj Čech Aleš Loprais. Aj jeho vyradila porucha.

Okrem dvoch rýchlostných skúšok, ktoré v tomto ročníku vyhrala tatra Aleša Lopraisa, to bol vždy ruský kamaz, ktorý sa hrial v žiari reflektorov na mieste najvyššom. Tentoraz to bol opäť Vladimír Čagin, ktorý do cieľa došiel v najrýchlejšom čase. Zvýšil tak nový rekord v počte etapových prvenstiev na Dakare na 62. Druhý skončil taliansky kamión značky Iveco pilotovaný Španielom Pepom Vila Rocom v čase -11:04 min a o rovné dve minúty pomalší bol druhý pilot stajne Kamaz Fidarus Kabirov. Vlastimil Vildman z tímu KM Racing s posádkou Ladislav Fajtl a Jan Bervic doviedol svoju liazku na 15. mieste so stratou 1:02:48 a celkovo bol štrnásty (-19:50:43).

Na čele kategórie kamiónov zostal Čagin s polhodinovým náskokom pred Kabirovom. Tretí bol ďalší pilot stajne Kamaz Eduard Nikolajev, ktorý strácal už takmer tri hodiny.

Dakarské podujatie postihla 13. januára 2011 ďalšia tragédia v podobe obetí na životoch. V ranných hodinách sa argentínsky pretekár Eduardo Amor so svojim automobilom Toyota zrazil s dodávkou svojho krajana Marcela Realesa (ten však nepatril k súťažiacim), ktorý na kolíziu doplatil životom. "K incidentu došlo tridsať kilometrov po štarte dnešnej etapy," stálo v oficiálnom prehlásení rallye. "Zranený bol prevezený do nemocnice v Tinogaste, kde bohužiaľ zomrel," konštatovala Amaury Sport Organisation.

O Dakare po Dakare
Argentínčan Eduardo Amor sa na trati rallye zrazil so súkromnou dodávkou. Výsledok zrážky bol tragický pre vodiča dodávky, ktorý po prevoze zraneniam podľahol.

Argentínske médiá sa nezhodovali na veku zosnulého. Podľa niektorých údajov mal 42 rokov, podľa iných zdrojov zase štyridsaťosem. Pritom išlo už o štvrtú obeť 33. ročníka Dakaru. V prvý januárový týždeň zomreli dvaja pracovníci podporného tímu Rallye Dakar 2011 po zásahu elektrickým prúdom. Ďalšou obeťou bola 28-ročná žena, ktorá v priebehu štvrtkovej etapy v dunách pri Iquique (6. januára) podľahla vážnym zraneniam hlavy a hrudníka spôsobeným nárazom vozidla jedného z účastníkov.

12. etapa: San Juan – Cordoba (14.01.2011)

Predposledná etapa tohtoročného Dakaru sa odohrala medzi argentínskymi mestami San Juan a Cordoba. Trasa merala celkom 678 kilometrov a dlhých 555 kilometrov čakalo na pretekárov v "rýchlostke". Výnimkou však boli kamióny, ktoré štartovali až z 237. kilometra rýchlostnej skúšky, takže na čas išli "iba" 318 kilometrov.

Cez noc sa nad niektorými úsekmi tejto etapy prehnal silný dážď a trať zmokla. Pretekári tak museli byť v týchto miestach veľmi opatrní, pretože to dosť kĺzalo. Kamióny nezvykle štartovali ako vôbec prvé skoro ráno o 4.15 hod miestneho času.

Dvanásta etapa bola opäť jasnou záležitosťou ruského tímu Kamaz, respektíve dvojice Čagin/Kabirov, ktorá znovu obsadila najvyššie priečky. V priebehu celej rýchlostnej skúšky viedol Vladimír Čagin, avšak jeho stajňový kolega a krajan Fidarus Kabirov sa za ním držal s minimálnym odstupom v rozmedzí desiatok sekúnd a čakal na Čaginovu chybu. Tá sa však nedostavila a Čagin udržal v cieli tesné vedenie o 48 sekúnd.

Tretí opäť došiel taliansky kamión značky Iveco pilotovaný Španielom Pepom Vila Rocom (-4:29 min), čo bolo pre túto značku, ktorá nemala šancu konkurovať gigantickej stajni Kamaz, veľký úspech. Celkovo patrila Ivecu šiesta pozícia (-7:10:05).

Posledný český kamión v štartovom poli, ktorým bola liazka tímu KM Racing s posádkou Vildman/Fajtl/Bervic, dokončil túto "erzetu" až na 26. pozícii s viac než hodinovou stratou (presne -1:01:37), čo v priebežnom poradí znamenalo prepad o jednu priečku na 14. miesto (-20:52:20).

O Dakare po Dakare
Aj toto sa na dakarskej rallye stáva. Požiar zničil kamión, posádka nehodu prežila.

Na čele priebežnej klasifikácie tejto kategórie sa blýskalo v modro-bielych farbách, pretože ruskí piloti stajne Kamaz okupovali už prvé štyri miesta v poradí Vladimír Čagin, Fidarus Kabirov (-31:19 min), Eduard Nikolajev (-3:15:45) a Ilgizar Mardejev (-5:42:26). Čagin si prvenstvom v tejto etape došiel po siedme víťazstvo v tomto ročníku a celkovo rozšíril svoju zbierku etapových triumfov na 63.

O 6,35 hod miestneho času vyrazili na trať motocykle spoločne so štvorkolkami a čakalo ich spomínaných 555 kilometrov na čas. Na štarte meraného úseku strácal priebežne druhý Cyril Despres z Francúzska na lídra triedy motocyklov Španiela Marca Comu šestnásť minút. No vzhľadom k tomu, že do cieľového Buenos Aires už zostávali iba dve etapy, musel s tým, "niečo urobiť" a pokúsiť sa stiahnuť Španielov náskok. Po štarte sa prebojoval do vedenia, ktoré si držal v priebehu celej rýchlostnej skúšky. Coma na KTM išiel lišiacky na druhej priečke a kontroloval Francúza, aby mu príliš neušiel. Tretí sa k cieľu rútil Portugalec Helder Rodrigues, ktorý postupne naberal minúty straty a za vedúcou dvojicou značne zaostával.

O Dakare po Dakare
Neúspech sprevádzal aj druhého nášho motocyklového jazdca Ivana Jakeša. Príčina: zranenie a porucha stroja.

Cyril Despres (KTM) bol ešte na poslednom prejazdovom bode vo vedení, v cieli však musel napokon etapové prvenstvo prenechať Comovi, ktorý ho tromfol o tridsaťsedem sekúnd. To bol po 555 kilometroch neuveriteľne malý rozdiel! Tretí skončil Rodrigues na yamahe (-7:21 min) a na štvrtej pozícii doviezol do cieľa svoju apriliu Francisco Lopez Contardo so stratou približne desať minút. V celkovom poradí sa na prvých troch miestach nič nemenilo – aj naďalej viedol Marc Coma pred Cyrilom Despresom (-16:36 min), tretí bol Chiľan Lopez Contardo (-59:27 min).

Radek Matoška, jediný zostávajúci slovenský reprezentant v štartovom poli, zajazdil 21. najlepší čas s mankom takmer 68 minút. Tridsaťdeväťročnému zástupcovi tímu Hant Logomotion Slovakia patrila v celkovom hodnotení priebežná 34. priečka (-13:11:14). Matoška mal veľkú šancu stať sa štvrtým Slovákom v histórii Rallye Dakar, ktorý pokorí cieľ. Pred ním sa to podarilo Jaroslavovi Katriňákovi (2007), Ivanovi Jakešovi (2009) a Štefanovi Svitkovi (2010). "Pokračujeme ďalej aspoň s jedným jazdcom. Na programe je už iba záverečná ľahšia etapa. Dúfam, že sa aspoň Radkovi Matoškovi ako poslednému slovenskému účastníkovi podarí prísť do cieľa tohtoročnej Rallye Dakar," uviedol manažér Matoškovej stajne Ivan Figura.

David Pabiška s yamahou z českého KM Racing Teamu došiel do cieľa v Cordobe bez desiatich minút po deviatich hodinách. Patrilo mu 44. miesto a jeho strata bola väčšia než dve hodiny. Celkovo však stále držal 31. priečku (-12:47:15). Druhý český jazdec Jan Veselý (Czech Dakar Team), sedlajúci tiež stroj zn. Yamaha, bol v cieli na 58. mieste (-3:11:30); v priebežnej klasifikácii mu patrila 62. priečka (-25:11:08), čo bol oproti predchádzajúcej jedenástej "erzete" posun o štyri miesta dopredu.

Medzi štvorkolkami chytil v posledných etapách dvadsaťročný poľský jazdec Lukasz Laskawiec, posledný z troch štvorkolkárov českého KM Racing Teamu (po odstúpení Martina Plechatého a Josefa Macháčka), pretekársky "vietor do plachiet" a priam fantasticky sa držal argentínskych konkurentov, okupujúcich priebežné popredné priečky. Laskawiec súťažil na quade Yamaha Raptor 700 a tentoraz skončil tretí s časom -2:32 min. Druhý bol Sebastian Halpern z Argentíny na rovnakom stroji, prvú priečku urval Francúz Christophe Declerck so štvorkolkou značky Polaris Outlaw, keď bol v cieli rýchlejší o zanedbateľných štrnásť sekúnd.

Priebežný líder Argentínčan Alejandro Patronelli išiel vlastným tempom (v etape skončil štvrtý) a strážil si náskok na druhého Halperna, ktorý stále strácal takmer hodinu (-58:18 min). Tretí bol Declerck s priepastným odstupom (-6:21:32) a ani nie o tri minúty za ním bol Poliak Laskawiec, ktorý mal veľké šance zabojovať v poslednej etape o bronzovú medailu.

Automobily mali túto rýchlostnú skúšku tiež kratšiu než jazdci na motocykloch a štvorkolkách. Organizátori sa tak rozhodli z bezpečnostných dôvodov, pretože trať bola medzi 294. a 341. kilometrom po daždi z predošlého dňa silne rozmočená. Dve minúty po deviatej hodine miestneho času vyrazilo na trať dvanástej rýchlostnej skúšky zo San Juanu do Cordoby prvé pretekárske auto.

O Dakare po Dakare
Guerlain Chicherit na Mini Countrymane skúšal budúci model pre rallye. V podstate išlo o "preoblečené" BMW X3 do "kabáta" Mini. Francúz však počas testovania po 6. etape havaroval a Countryman totálne zničil. Dovtedy mu patrilo veľmi pekné deviate miesto.

Za volantom sedel Nasser Al Attiyah z tímu VW a jeho plán bol jasný: neurobiť žiadnu chybu a bezpečne dôjsť do cieľa, pretože celkovo druhý Giniel De Villiers strácal takmer 52 minút. Katarčanovi sa podarilo vyvarovať sa chýb a s malou stratou 6:11 min bol v cieli nakoniec tretí. Druhý skončil De Villiers (-2:43 min) a prvý Carlos Sainz. Ten však v predchádzajúcej etape stratil viac ako hodinu, v celkovej klasifikácii klesol na tretie miesto a stratil možnosť bojovať o titul v tejto kategórii.

Katarčan Al Attiyah teda zostal bezpečne prvý a za ním sa zoradili jeho stajňoví kolegovia De Villiers (-48:21 min) a Sainz (-1:21:16).

13. etapa: Cordoba – Buenos Aires (15.01.2011)

Na štart poslednej etapy 33. ročníka Rallye Dakar 2011 sa postavilo iba 205 strojov z pôvodných 407 – 94 motocyklov, 14 štvorkoliek, 57 automobilov a 40 kamiónov. Úbytok bezmála polovice pretekárov iba potvrdzoval, aká náročná je táto štrnásťdenná púť juhoamerickým terénom a obzvlášť chilskou púšťou Atacama, najsuchším miestom na Zemi. Trinásta etapa merala celkom 826 kilometrov, z čoho 645 činil prejazd.

O Dakare po Dakare
Medzi najrýchlejších jazdcov tohtoročného Dakaru patril víťaz kategórie automobilov Katarčan Nasser Al-Attiyah, ktorý má za sebou aj niekoľko štartov v rallye WRC

Počasie už po tretíkrát v tomto ročníku donútilo usporiadateľov zmeniť trasu. V oblasti argentínskeho hlavného mesta dážď už niekoľko dní zmáčal miestne trate, preto sa rozhodli vypustiť niektoré bahnité úseky, ktoré by pretekári nezvládli prejsť. Na dĺžku rýchlostnej skúšky to však vplyv nemalo – na čas sa išlo 181 kilometrov. Bola to síce jedna z najkratších v tomto ročníku, ale aj napriek tomu sa tam dalo hodne získať aj stratiť.

O Dakare po Dakare
Traja najrýchlejší na dvoch kolesách (zľava): tretí Portugalčan Rodrigues, víťaz Španiel Coma a druhý Francúz Despres

Dôkazom toho bol chilský motocyklista Francisco Lopez Contardo, ktorého zradila technika na jeho stroji zn. Aprilia. Na 159. kilometri "rýchlostky", relatívne zanedbateľných 21 kilometrov pred cieľom, mu praskol zadný tlmič. Vďaka pomoci stajňových kolegov sa mu podarilo poruchu provizórne opraviť a pokračovať v pretekoch, lenže krátko po prejazde tretieho kontrolného bodu na 169. kilometri musel opäť zastaviť kvôli problémom s elektrikou a napokon ho tímový kolega Alain Duclos dotiahol do cieľa na lane.

Lopez Contardo stratil kvôli problémom na trati hodinu a dvanásť minút (etapu dokončil na 90. pozícii!), čo v celkovom hodnotení znamenalo stratu tretieho miesta a veľký smútok tohto takmer domáceho jazdca. Na bronzovú priečku sa posunul Portugalec Helder Rodrigues na yamahe (-1:40:20), ktorý v tejto etape zajazdil skvelo a po štarte rýchlostnej skúšky dokonca viedol. V cieli bol napokon o zanedbateľných päť sekúnd druhý za víťazom poslednej "erzety" Holanďanom Franzom Verhoevenom (BMW). Tomu však patrilo až konečné 15. miesto (-7:22:52). Lopez Contardo teda skončil štvrtý (-2:09:45), na 5. pozícii zaznamenali španielskeho motocyklistu Pedrera Garciu na KTM (-3:07:03).

O Dakare po Dakare
Najrýchlejšou zo žien bola Španielka Eulalia Sanz Pla-Gilibert. V cieli v Buenos Aires jej patrilo prekrásne 41. miesto.

Víťazom kategórie motocyklov sa stal španielsky profesionál Marc Coma na KTM, ktorý absolvoval posledný meraný úsek takticky a iba si strážil šestnásťminútový náskok na druhého Cyrila Despresa z Francúzska. Ten dokázal Španielovi ujsť iba o jeden a pol minúty a to nestačilo. Marc Coma sa tak stal víťazom fyzicky najnáročnejšej kategórie Rallye Dakar už po tretíkrát, po tom čo kraľoval v rokoch 2006 a 2009.

Radek Matoška sa v sobotu 15. januára 2011 stal štvrtým slovenským motocyklistom, ktorý prišiel do cieľa prestížneho motoristického podujatia Rallye Dakar (v tejto "erzete" skončil na 19. priečke – čo bolo jeho najlepšie etapové umiestnenie v tomto ročníku – s takmer deväťminútovým mankom). Pokoriť cieľ sa mu teda podarilo hneď pri premiére. Tridsaťdeväťročný člen tímu Hant Logomotion Slovakia obsadil konečnú 34. priečku (-13:17:51) a v konečnom účtovaní stratil na víťazného Comu vyše trinásť hodín. V minulosti prestížne púštne dobrodružstvo dokončili Jaroslav Katriňák (2007), Ivan Jakeš (2009) a Štefan Svitko (2010). Zároveň aj naďalej platí, že žiadny Slovák nedokončil Rallye Dakar viac ako raz.

O Dakare po Dakare
Víťaz kategórie automobilov Nasser Al Attiyah (v strede).
Najlepšie zvládol rolu favorita, jazdil bez chýb a vyhral.

"Tak som to všetko, seba i motocykel, dopratal úspešne do cieľa v Buenos Aires," vydýchol si v cieli šťastný Radek Matoška. "Presne ako som predpokladal, každý deň ma Dakar niečím prekvapil. Aj teraz som ráno päťsto kilometrov po ceste driemal až na "rýchlostku". Po ceste som musel opraviť svetlo, ktorému sa už nechcelo celý deň svietiť. Na rýchlostnej skúške, asi na posledných desiatich kilometroch, sa mi pre istotu rovnako ako v prvý deň rozbil "moos" a pneumatika sa vytrhala až na plátno. A ešte som pre istotu dvakrát prešvihol rýchlosť, lebo včera vydali zmeny trate, ktoré som si poctivo do polnoci prepisoval a prekresľoval. No a za jazdy som sa, samozrejme, v tom nevyznal. Nakoniec zmeny neboli, išlo sa po starej ceste a tak tam, kde som mal jazdiť päťdesiatkou, spokojne som pridával až na 120. km/h. Hlavné však je, že ja aj motocykel sme v cieli," komentoval záverečnú etapu Radek Matoška.

O Dakare po Dakare
Náš tretí reprezentant na Dakare, Radek Matoška, mal pred Dakarom jasný cieľ: prísť do cieľa! Ako jedinému z našich troch jazdcov sa to aj podarilo.

"Sme spokojní, že aspoň jeden jazdec prišiel úspešne do cieľa. Od smoly v prvej etape, v ktorej nabral trojhodinovú stratu, sa neustále zlepšoval. Išlo sa mu však ťažšie, pretože v úvode nedokázal chytiť tempo. Následne to poňal tak, že pôjde na istotu a na špičkový výsledok to už nebude. Bolo to pre neho niečo nové a teší sa, že dokázal absolvovať celý Dakar. Čo sa budúcoročnej Rallye Dakar týka, opäť sa chceme zúčastniť. Máme už aj nejaké predbežné plány, ktoré predstavíme neskôr," povedal manažér Hant Logomotion Slovakia Teamu Ivan Figura.

Pripomeňme, že na štart podujatia sa postavili až traja slovenskí motocyklisti. Štefan Svitko však svoje účinkovanie skončil v ôsmej etape pre problémy so zapaľovaním a pohonom motora. Na osudnú etapu vyrážal zo 7. pozície v celkovej klasifikácii. Ivan Jakeš odstúpil v desiatej etape pre zadretý motor a navyše jazdil v tom čase už so zlomenou kľúčnou kosťou. Po deviatej etape mu patrila 10. priečka. Najlepším výsledkom slovenského účastníka na Rallye Dakar 2011 bola štvrtá priečka Štefana Svitka v šiestej etape. V 7. etape bol Svitko šiesty, Jakeš obsadil v šiestej etape siedmu priečku.

Presne s pätnásťminútovou stratou na prvého Verhoevena prešiel cieľom poslednej rýchlostnej skúšky aj český borec David Pabiška z tímu KM Racing, obsadil 39. miesto. Celkovo mu patrila 31. priečka so stratou trinástich hodín, hoci na tridsiatku najlepších mu chýbalo zanedbateľných 72 sekúnd... Jan Veselý z Czech Dakar Teamu tiež úspešne dokončil Rallye Dakar a po 47. mieste v tejto etape obsadil konečnú 62. priečku.

O Dakare po Dakare
Keď púšť je silnejšia ako technika. Na vrchole piesočnatých dún stoja hneď dve obete.

Zatiaľ čo posledná rýchlostná skúška priniesla chilskému motocyklistovi Lopezovi Contardovi veľký smútok, poľský jazdec na štvorkolke Yamaha Raptor 700 Lukasz Laskawiec z česko–slovensko-poľského tímu KM Racing sa naopak mohol po prejazde cieľom radovať. Vďaka skvelému výkonu v tejto etape, kedy dokázal zmazať približne 3,5 minútovú stratu na priebežne tretieho Francúza Christopha Declercka a dokonca mu ešte 52 sekúnd nadeliť, sa posunul na konečné tretie miesto (-6:17:38). Pre tohto dvadsaťročného nováčika na Rallye Dakar to bol neuveriteľný úspech. Treba však podotknúť, že Lukasz je minuloročný majster Európy v cross country na štvorkolke.

Víťazom kategórie štvorkoliek sa podľa očakávania stal Argentínčan Alejandro Patronelli na Yamahe Raptor 700 s hodinovým náskokom na druhého krajana Sebastiana Halperna na štvorkolke rovnakej značky. V tejto "erzete" došli v poradí tretí Patronelli (-7:13 min) a štvrtý Halpern (-8:48 min). Po minulom ročníku, kedy zvíťazil v tejto kategórii Alejandrov mladší brat Marcos, tak titul šampióna zostal v rodine. Marcos musel tohtoročný boj o titul vzdať kvôli pádu zo štvorkolky a zraneniu kolena už v tretej etape. Štvrtý bol napokon Francúz Declerck na stroji Polaris Outlaw (-6:18:30) a piaty ďalší Argentínčan Pablo Sebastian Copetti opäť na stroji Yamaha Raptor PSG (-7:14:59).

Z dvojice českých jazdcov v štartovom poli sa na cieľovú rampu v Buenos Aires nepozrel bohužiaľ ani jeden. Najskôr z pretekov musel odstúpiť Martin Plechatý zo stajne KM Racing jazrdiaci na štvorkolke Yamaha Raptor, ktorý v šiestej etape odtrhol koleso a poruchu sa mu na trati nepodarilo opraviť. Technické problémy vyradili z boja (i o najvyššie priečky) aj jeho tímového kolegu Josefa Macháčka, keď na trati jedenástej etapy praskla na jeho štvorkolke Yamaha Raptor 900 zadná poloos.

Macháček musel odstúpiť z pekného tretieho miesta, aj keď konečné pódiové umiestnenie mohlo byť v tomto ročníku ešte lepšie. V piatej etape, kedy kvôli obídeniu dvoch kontrolných bodov, ktoré zapríčinil nefunkčný navigačný systém, totiž usporiadatelia Macháčkovi udelili štvorhodinovú penalizáciu. Po vznesení protestu mu ju našťastie skrátili na polovicu. A v ôsmej "erzete" mu zase nahrali do GPS trasu pre motocyklistov a aj kvôli tomu stratil niekoľko minút. Aj napriek tomu, že si 53-ročný Josef Macháček tohtoročný Dakar vychutnával, bola to – ako sa sám vyjadril – jeho posledná účasť za riadidlami štvorkolky.

Na štarte poslednej trinástej rýchlostnej skúšky bolo v kategórii automobilov jasné, že pokiaľ sa nestane niečo neočakávaného, stupne víťazov zostanú v držaní tímu Volkswagen Motosport a pretekárskych "špeciálov" Race Touareg 3. Prvé BMW X3 stajne X-Raid pilotované Stéphanom Peterhanselom totiž strácalo na štvrtom mieste približne dvadsať minút. A nič neočakávaného sa ani nestalo. Víťazom kategórie automobilov sa teda stal Katarčan Nasser Al Attiyah s takmer päťdesiatminútovým náskokom na juhoafrického pilota a víťaza z roku 2009 Giniela De Villiersa. Tohtoročné víťazstvo na Rallye Dakar bolo Katarčanovo prvé, keď mu v minulom ročníku utieklo o zanedbateľné dve minúty.

O Dakare po Dakare
Carlos Sainz chcel zopakovať minuloročné víťazstvo. Nevyšlo mu to. V cieli bol až tretí.

Bronzovú medailu si odniesol skúsený rallye jazdec Carlos Sainz (-1:20:38). Štvrté a piate miesto obsadili "bavoráky" stajne X-Raid – štvrtý pilotovaný Peterhanselom (-1:43:48) a piaty Poliakom Holowczycom (-4:11:21). Peterhansel získal "zemiakovú" medailu už po druhýkrát v rade a neniesol to práve najľahšie.

Všetky tri české posádky prihlásené do 33. ročníka Rallye Dakar museli žiaľ z pretekov odstúpiť. Zdeněk Sládek s navigátorom Miloslavom Janáčkom ukončili svoj sen o absolvovaní najťažšej púštnej rallye na svete už v druhej etape, kedy so svojim Hummerom H3 EVO vyleteli z trate a narazili do skaly. Šiestu náročnú etapu tesne pred dňom voľna nezvládla ďalšia česká posádka Michael Honda/Jan Tománek vo svojom Mitsubishi Pajero GLX. Dvojica Peter Mikula a Ivan Novák v Toyote Landcruiser 120 sa držala v pretekoch do ôsmej etapy, kedy ju vyradili z hry technické problémy s elektroinštaláciou.

O Dakare po Dakare
Kamaz z kazašského tímu Astana s Arturom Ardavichusom za volantom zbieral na Dakare skúsenosti a cieľ uvidel na ôsmom mieste. Možno už o rok si tím Astana vytýči vyšší cieľ.

Tak ako bola kategória automobilov teoreticky rozhodnutá už na štarte poslednej rýchlostnej skúšky, rovnako to vyzeralo aj v prípade kamiónov. Ruský tím Kamaz však mohol sláviť už s predstihom, pretože jeho piloti boli na prvých troch miestach už po deviatej etape, kedy bol český jazdec Aleš Loprais diskvalifikovaný z pretekov kvôli neabsolvovaniu niekoľkých kontrolných bodov (tzv. waypointov). A prvé štyri priečky patrili pilotom tímu Kamaz po jedenástej etape. Tomu sa skutočne ťažko konkuruje.

Šampiónom v kategórii kamiónov sa stal Vladimír Čagin, ktorý zvíťazil s polhodinovým náskokom na svojho stajňového kolegu Fidarusa Kabirova. Tretí skončil mladý pilot Eduard Nikolajev (-3:20:17). Štvrtý bol ďalší Rus Ilgizar Mardejev a piaty Nemec Franz Echter za volantom MAN-u TGS, prvého kamióna inej značky než Kamaz.

Posledný český kamión značky Liaz zvládol aj záverečných 826 kilometrov tohtoročného Dakaru, ktorý meral viac ako 9,5 tisíc kilometrov. Posádka Vildman/Fajtl/Bervic obsadila v etape 27. pozíciu a v absolútnej klasifikácii doviedla svoju liazku na peknom 14. mieste z 38 kamiónov v cieli.

O Dakare po Dakare
Vladimir Čagin zvládol rolu favorita a po tuhom boji s krajanom Kabirovom vyhral.

Z celkovo piatich kamiónov značky Tatra nedokončil preteky ani jeden. Okrem už spomínanej penalizácie posádky Loprais/Kalina/Holáň stratila šancu bojovať o dobré umiestnenie Tatra brazílsko-českej trojice De Azevedo/Martinec/Justo. V šiestej etape totiž poškodila svoj kamión v náročných piesočných dunách. Tretia "erzeta" sa stala smolnou pre tatrovku Martina Kolomého, keď medzi 30. a 40. kilometrom "rýchlostky" havarovala. Martin Kolomý a Jaroslav Lamač museli byť v dôsledku vážnych zranení dokonca prevezení vrtuľníkom do nemocnice.

Marek Spáčil spoločne so šampiónom v európskom pohári ťahačov Davidom Vršeckým a Janom Vodrhánkom, posledná Tatra pod českou vlajkou, skončil v druhej etape medzi mestami Cordoba a San Miguel du Tucuman. Príčinou bol zaseknutý plynový pedál a následná havária vo vysokej rýchlosti.

Dodajme, že do cieľa nedorazil ani ďalší Slovák v pelotóne – Pavel Faško idúci s kamiónom MAN vo farbách Rally Raid International.

Autor: Andrej Haverda
Pridať komentár
Bleskovky
1-Sikyna-Imola
Seriál majstrovstiev sveta v motokrose pokračoval v talianskej Imole pätnástym kolom. Jazdcov čakala rýchla a náročná trať na slávnom Autodrome Enza a Dina Ferrariho. Richard Šikyňa (MX Slovakia - JD Gunnex KTM RT), jediný Slovák v štartovom poli, si v kvalifikácii triedy KTM 250 SXF vyjazdil 17. priečku. V pretekoch v úvode prvej jazdy po kolízii s iným jazdcom a poškodení motocykla z pretekov odstúpil. V druhej jazde aj napriek technickým problémom bol v cieli na 14. mieste a pripísal si ďalších 7 bodov do priebežného hodnotenia seriálu. So 105 bodmi mu patrí 22. miesto priebežného hodnotenia.
1-Autíčko
Skupina vysokoškolských študentov prerobila detské elektrické autíčka pre potreby dvoch hendikepovaných deti. Urobili to počas šesťtýždňovej letnej stáže v Technologickom centre Adient v Trenčíne v rámci trinásteho ročníka projektu letnej študentskej stáže. Do projektu sa zapojili talentovaní študenti z viacerých slovenských aj zahraničných vysokých škôl. Projekt zahŕňal návrh, prípravu realizácie a úpravu špeciálnych sedadiel, ako aj ďalších komponentov autíčka. Pracovalo na ňom dvanásť vybraných študentov z vysokých škôl technického smeru z Trenčína, Bratislavy, Brna, Liberca a Edinburgu.
Seat Leon
V posledný júlový týždeň Seat Leon tretej generácie dosiahol významný míľnik, keď od svojho uvedenia na trh sa predal jeden milión exemplárov. Najlepšie predávaný model španielskej značky mal svetovú výstavnú premiéru v októbri 2012 na parížskom autosalóne a krátko na to sa začal predávať. Vďaka úplne novému dizajnu podľa filozofie formula Leon, založenej na harmónii dizajnu a funkčnosti, sa stal najpredávanejším modelom z programu Seatu a prekonal dominanciu modelu Ibiza z predchádzajúcich 30 rokov. Leon tretej generácie, navrhnutý, vyvinutý a vyrábaný v závode Martorell, využíva modulárnu stavebnicu komponentov s priečne uloženým motorom MQB koncernu Volkswagen. Nová stavebnica znamenala skok v oblasti technológie a výroby a kvalita výroby dosiahla štandard koncernu Volkswagen.